Lucka s Hectorom vstupovali do manželstva po niekoľkoročnej známosti. Ak jeď sú obaja z iných kultúr, zdieľajú rovnaké hodnoty, vrátane prístupu k rodičovstvu. Ešte pred narodením Nika vedeli, akým spôsobom ho budú viesť a vychovávať.
Príprava a plánovanie uľahčili Lucke a Hectorovi prechod do rodičovských úloh. Tie skĺbili s prácou tak, aby sa mohli o Nika obaja starať a tráviť s ním dostatok času.
Večery a víkendy sú časom pre rodinné rituály. To si malý Niko vychutnáva prítomnosť oboch rodičov. Všímavý postoj k Nikovi naučil Luciu a Hectora pristupovať k rituálom uvoľnenejším spôsobom. Ich kompasom je prítomný okamih a nie vopred stanovené pravidlá. “Keď chce Niko spinkať, urobíme uspávací rituál. Keď sa chce hrať, tak sa hráme…”, vysvetľuje Lucka.
Hector s Luciou berú svoje dieťa ako rovnocenného partnera. Aj preto starostlivo načúvajú jeho náladám a potrebám, ktoré sa v čase menia. Ich aktívny prístup motivuje Nika k samostatnosti. Tu rozvíjajú napríklad pri spoločnom jedle, keď všetci sedia pri jednom stole. Od šisteho mesiaca, kedy deti prechádzajú na pevnú stravu, dokáže Niko znakovou rečou vyjadriť svoje potreby – či má ešte hlad, chce pridať alebo je sýty.
